Prvé vystúpenie sme mali v sobotu poobede. Z pôvodne plánovaných 3 pesničiek sa vykľul nakoniec polhodinový koncertík, ktorý bol upútavkou na hlavný večerný koncert, kde sme vystúpili  ako poslední (gwiazdy vieczorza - ako povedala moderátorka). Večerný koncert mal úspech, tak sa mi páčil, že som nemal ani čas niekomu podať môj fotoaparát, aby nás pri tej ,,sláve,, zvečnil.

Na druhý deň mi však ,,večerná sláva,, priniesla privilégium v miestnom katolíckom kostole, kde sme sa, zúčastnili obedňajšej omše. Mohol som fotiť, kde som chcel. Tak som sa dostal až na chórus, kde som si aj nechtiac zahral na organe (keď som stúpil na basové klávesy organu, keď som sa chcel za ním zvečniť). Potom už sa niesol kostolom Guraľu či ťi ňežaľ... v podaní Oravanu

Na svoj prvý zahraničný koncert s nami nezabudne Róbert Jeleník z černovskej farnosti. Hráč na banjo a dobro, ktorý momentálne zastupuje (a skvele) čoraz pracovne vyťaženejšieho Stana Wabiho Vajgľa. Najprv si poobzeral krásne Ukrajinky pred naším vystúpením a potom s nimi robil biznis - ,,Chóčeš pakupiť vódku? A pakuriť nechóčeš?,,.  Zobral oboje.

Mimo koncertovania sme viedli čulý spoločenský život. Urobili sme si výlet k poľsko-ukrajinskej hraničnej rieke Bog, kde Igor bledol závisťou, keď sa dozvedel, že v rieke sú aj 50 kg sumce a húfy iných rýb. A dozvedeli sme sa aj ako Ukrajinci chytajú ryby - elektrinou a dynamitom. Ako správni farníci bez predsudkov sme poobede navštívili aj pravoslávny chrám v Hrubieszówe.

V nedeľu sme sa pristavili aj pri miestnych šiatroch s rôznymi serepetičkami, kde sme pre našich blízkych vzdialených utrácali zloté. Igor zjednal dobrú cenu za dve kolobežky a potom sa mu pod nohy priplietol akýsi ,,wenž,, , tak ho trochu ponaťahoval. Asi o tri hodiny sme mali vystupovať v 50 km vzdialenom Chelme, ale keď sme tam dorazili, prudký lejak a krupobitie boli proti....

© Ivan Opát, 09. 09. 2007, All rights reserved